ex.o.dus.

Tanečné divadlo ATak vstúpilo do siedmej sezóny s prípravami na zatiaľ najväčšie a najťažšie predstavenie: príbeh o Mojžišovi a narkomanoch - eX.o.dus. Ich experiment o duši bude odskúšaný 12. a 13. februára 2005 na slávnostnej premiére v DK Zrkadlový Háj v Bratislave. Je to deviata inscenácia súboru mladých ľudí, ktorí sa netaja tým, že sú kresťania. Dostali do daru talenty, ktoré si nechcú nechať pre seba. Začali sa o ne deliť v roku 1999 predstavením Golgota. Po nej nasledovali hry Nechcené Requiem, Šero, Nič, Výkrik, s.tr.o.MY, Slnko za mrakmi a Smeti! Prešli tisíce kilometrov, nosiac si, ako správni ochotníci, všetku výbavu so sebou, vystúpili vo viac ako 30 mestách a obciach, nielen na Slovensku, odohrali do 300 verejných predstavení, vrátane hosťovaní na festivaloch, workshopoch, či kultúrnych a spoločenských podujatiach. Počet divákov sa dá vyčísliť extrémami: od 40 do 6000. Tancovali na najdivokejších javiskách, čo do povrchu, veľkosti, aj stability. Publikum ATakovali za 40stupňovej horúčavy, vo vetre, aj počas snehovej búrky. Z vlastnej skúsenosti veľmi dobre vedia, čo to znamená padať na tvár od vyčerpania po celodennom tréningu, alebo štvrtom predstavení v jeden deň, čo znamená improvizácia, keď počas predstavenia vypadne prúd, stratí sa CD, rekvizita, kostým, či dokonca účinkujúci ...Za šesť rokov zažili veľa rán, ktoré im pomohli k rastu, ale tiež množstvo nevyjadriteľných zážitkov. Prijatie, starostlivosť, dary, otvorené duše, cesty plné smiechu, adrenalínové stavy pred vystúpeniami ...

Mojžišovská a faraónska téma mala byť zhmotnená na javisku už pred štyrmi rokmi, ale režisér si nebol istý. Srdcová téma ostala naďalej v srdci a snáď za tie roky dozrela na formu hodnú ATaku, teda útoku na vaše duše. Prajeme Vám, aby Vás zápas faraóna s Mojžišom vo Vašom vnútri príliš nezranil ...



Dynastie faraónov nevymreli!

Svet ich má množstvo. Kolonizujú, napádajú menšie národy, alebo nás väznia najrôznejšími formami otroctva. Vojna, teror, genocída, korupcia, droga, ... stále noví a noví faraóni s menami vo všetkých jazykoch.

A my? Sedíme si na skromnej pyramíde, ktorú sme si navýšili, zubami-nechtami sa usilujeme udržať status a posilniť náš imidž. Žijeme zabednení ako múmie a nedovolíme otvoriť brány vetrom, ktoré by priniesli zmenu. Keď dosiahneme titul, stávame sa diktátormi a trpíme, keď niekto neuznáva náš úspech ... faraóni.

Na druhej strane cítime, že sme povolaní k slobode, že máme opustiť väzenie prízrakov. Chceme odhodiť drahý kostým, masky a líčenie, ktoré simulujú pravdu o našom bytí. Neznesieme reťaze, lebo vnútri každého z nás je zakorenený hlad po spravodlivosti a smäd po slobode.

Dráma našich životov má rovnaké postavy: Boh, ktorý chce oslobodiť svoj národ, väzniteľ faraón, ktorý zvádza boj o to, kto bude hrať hlavnú úlohu a Mojžiš, ktorý chce oslobodzovať i oslobodiť sa, hoci musí pritom zomrieť sám sebe. Faraón a Mojžiš zvádzajú boj v srdci každého človeka, rovnako ako v každom národe a spoločenstve.

Ak sa naučíme viesť dialóg so sebou samým, budeme schopní odpovedať na najzákladnejšie otázky o príčine a účele každej veci, nájdeme význam všednosti a staneme sa lampou, ktorá osvetľuje zmysel existencie. Ak nájdeme smer pre svoj život, budeme schopní prekonať akúkoľvek prekážku, len aby sme došli do cieľa. Protivenstvá nás nezadržia, ale budú vzpruhou na ceste.

Vždy keď je pred nami more prekážok, prekvapí nás Nebo a ukáže nám nečakanú cestu, na ktorú dovtedy nik nepomyslel. Aby sa mohli diať zázraky, musíme byť ochotní urobiť krok do tmy. Nemôžeme čakať, že sa vody roztvoria samé. Ony budú ustupovať iba vtedy, keď my budeme kráčať vpred.