Tanečníci ATak-u o predstavení NIČ
a svojich postavách 1/2

>>>

...svoju postavu by som nazvala "druhá z dvoch", lebo vždy potrebujem mať pri sebe niekoho iného, prvého, ktorý mi pripraví cestu k prezentovaniu sa. Ja cítim na ostrove pretvárku a povrchnosť vo vzťahoch, ale potrebujem viac času, aby som s touto myšlienkou vystúpila navonok. Potrebujem toho prvého, a ten sa našiel...

...snažím sa utiecť z (podľa mňa) falošného sveta ostatných, aj keď sa v mojej hlave vynárajú pochybnosti - A čo ak sa mýlim ja? No keď sa na moju stranu postaví niekto ďalší, pochybnosti sa rozplynú a nastáva rozstrel - kto s kým...

...mám rada svoju kamarátku. Keď však začína vojna, bojím sa, lebo sme ostali už len posledné dve, ktoré držia spolu. Mám strach byť iná ako ostatní, mám strach, že nás tí druhí zničia. Pripájam sa teda k nim, veď oni sú slobodní, nemusia brať na nikoho ohľad, robia si čo chcú. Opúšťam najlepšiu kamarátku, chcem byť nazávislá, môžem lietať. Vyžívam sa v tom, vyžívam sa dokonca v zabíjaní mojej kamarátky...

...nedokážem sa len tak rozhodnúť pre jedných a zabudnúť na druhých, nemám vlastný názor, preto stále preskakujem zo skupiny do skupiny. Totálna neistota ma ubije k rozhodnutiu, že byť sama je najväčšia istota, ktorá sa mi momentálne ponúka. Až nakoniec mi ktosi ukáže, že sa dajú skĺbiť moje istoty i neistoty, ukáže mi ako sa stať človekom pre iných, ale hlavne aj pre seba...