OKO

hazard s dušou inšpirovaný životom sv. Pavla

  

Aby ste videli, čo zostáva z prvotných verzií myšlienok o predstavení, ponúkame vám dve verzie scenára. Prvá verzia scenára je z októbra 2008, ale tá sa zrútila ako domček z kariet. Čo z nej ostalo a vzniklo, je v scenári z januára 2009, ktorý, takmer do detailov realizovaný, uvidíte na vlastné OKO sami...


  

Scenár z októbra 2008:

Hráč / Pavol
Hráčova partnerka / Duša
Krupiér v Kasíne / Joker
Hráč náhodne vybraný z javiska / Kráľ / Ježiš
3 hráči / kresťania, židia, karty, všetko ostatné...

  1. POSTAVA Pavla je zložená z dvoch tanečníkov. Muž (Janko / Miško) a žena (Lucia / Valentínka) - telo a duša [prípadne + hlasová stopa v hudbe]. Do momentu oslepnutia má duša zaviazané oči, je slepá. Zo začiatku sa javí ako Pavlov výrazný tieň. Kopíruje jeho správanie, tvrdosť, živelnosť. Pri jednej scéne prenasledovania kresťanov sa stane súčasťou „davu oslepených" (kresťania budú mať zakryté oči, aby nevideli, čo sa s nimi bude robiť) a od toho momentu by sa mala črtať aj jej druhá línia, ktorá bude iná ako Pavol...akoby som chcel naznačiť, že to Svetlo v Pavlovi driemalo, len on ho stále nechcel vidieť...jednoducho bol voči Nemu slepý, aj keď čosi tam bolo... Pri oslepnutí sa to vymení, ukážeme, že Pavol síce navonok nevidí, ale to je len vedľajší efekt toho, že konečne uvidel vnútri, nakoniec budú vidieť obaja. Mám naplánované tri duety:
    - prvý, keď je duša slepá a Pavol „vidí", ale len fyzicky, provokačný, iskrivý, živelný...
    - druhý naopak, keď dôjde k oslepnutiu a duša uzrie, kým Pavol bude mať pásku cez oči, pomalý, láskavý, liečiaci...
    - a záverečný (hymnus na lásku 1Kor 13,1-13), kde obaja vidia a Pavol svojou Dušou „píše" ten hymnus po javisku, kombinácia predchádzajúcich štýlov a emócií

  2. ŠAVOL - Pavol prenasleduje kresťanov, drsná skoro až vojenská choreografia, kde by sa ako kontrast mali objaviť stále sa opakujúce nervydrásajúce pomalé momenty, ako niekto z kresťanov hrá s Pavlom OKO, ale Pavol vždy vyhrá... „má šťastie", má pri sebe Jokera, karty sú stále väščie a väčšie...

  3. SEN - Pavlovi sa prisní „nejaký" Kráľ, prvý sen by bol kratučký, v druhom by sa to rozvíjalo a kráľ by sa postupne menil na Ježiša. Menil by ho Joker? Výmena koruny? Alebo by sa jednoducho menil sám?

  4. OSLEPNUTIE - Kráľ / Ježiš v svetle, vetre, z rúk mu vejú karty, duša sa pozerá priamo, Pavol odvracia tvár... okolo Ježiša sa koná akoby krížová cesta v štylizovaných symbolických obrazoch, Joker v nich hrá vždy negatívne postavy, zatiaľ neviem, či nechať Pavla a dušu nehybne, alebo ich zapojiť do diania, každopádne, tu by sa mohlo plynule prejsť na ten druhý duet

  5. NOČNÁ MORA - slepé postavy sa blížia k oslepenému Pavlovi a desia ho, bude to taký „softHOROR" choreo zameraná na symbol oka, hlavy, pohyby slepcov

  6. DOMČEK Z KARÁT - postavy sú ako karty a stavajú okolo Pavla z tiel útvary, Joker ich rúca... resp. Pavol stavia a Joker rúca..., resp. Joker sa mu tým vysmieva, vodí ho po tých stavbách ako diabol vodil Ježiša po drahých mestách, keď ho pokúšal, to bude taká jemná akrobacia, dvíhačky, prekvapivé obrazce z tiel a dokonale zvládnuté pády na zem???

  7. ÚDY - podľa 1Kor 12, 4-27, choreografia rúk, nôh, trupov, hláv, má plniť „oddychovú funkciu" na štýl „šiši" zo zloDEja, deje sa to okolo Pavla, strháva ho to do víru... malo by to pôsobiť, že sú to jeho myšlienky, ale Joker ich chce bagatelizovať a rozohráva akési absurdné divadielko

  8. SŤATIE - Pavlova smrť, obrovské karty na javisku, naháňačka, meč, hlava, Ježiš víta mŕtve telo... tu by malo dôjsť k totálnemu spojeniu Pavla a Duše... napr. kostýmovo

  9. HYMNUS - duet, počas ktorého sa Joker odlíčuje, realita Kasína opäť nabieha... Postavy tak ako prichádzali z hľadiska na scénu, teraz z nej odchádzajú... Kráľ sa vracia do hľadiska? Alebo ostáva na javisku?

  

Scenár z januára 2009:

neznáma

Na javisko vchádza žena. Nik netuší, kto to vlastne je. Stane si pred zrkadlo a pripravuje sa. Na slávnostný večer. Aspoň to tak na prvý pohľad vyzerá. Make-up je však príliš výrazný, priveľmi expresívny. Nie, nebude to spoločenský večierok, ale ...

Šťastena

... odkiaľsi z rukáva vyťahuje karty a predvádza s nimi neuveriteľné kúsky
(mieša ich najrôznejšími spôsobmi, aké si len človek vie predstaviť - a predstaviteľka sa vie naučiť ... :-)).
Jej pohľad sa však občas zvláštne zastaví - v hľadisku, či niekde inde.
Akoby hľadala s kým by si to mohla „rozdať" ...

hráči

... už našla a vedia to aj ony/oni - hrdé „obete". Na javisko prichádza prvá hráčka.
Po nej druhá, potom tretia. Posledný vstupuje Muž a za ním Žena - držia sa za ruky, no vzťah medzi nimi pôsobí chladne (akoby sa pohádali).
Šťastena nie je nadšená prítomnosťou partnerky. Jej skalenú radosť opäť vyčistí okamih, keď zistí, že Žena zle vidí a možno je dokonca slepá.
Medzi Šťastenou a Ženou vzniká akási zvláštna rivalita v duchu „kto z koho" ...

na koho si šťastie sadne

... Šťastena sa nabažila tohto zaujímavého súboja.
Necháva Ženu na pokoji a odchádza k ostatným. Zvádza ich, usmieva sa.
Hľadá, na koho by si ona - toto zosobnené „šťastie" - mohla „sadnúť", a kto by to patrične ocenil.
Našla si - možno ako zámerné a prefíkané pokračovanie začatého súboja - Muža.

prvé „zjavenie" Kráľa

Hra sa začína. Šťastena mieša karty. Jedna jej napriek zjavnej suverenite a šikovnosti vypadne - je to kráľ. Slepá Žena (Duša) sa okamžite obzrie, akosi to zacíti a vrhá sa ku veľkej karte.
Muž ide po padnutej karte. Ostane pri nej, ako duša ostane pri veľkej, kráľ sólo
Niekto mu ju však zoberie tesne spred nosa. Karta putuje z rúk do rúk.
Každý hráč sa k nej správa inak, každý má ku Kráľovi svoj vlastný vzťah.
Šťastena s náznakom strachu, že nie je jediná, ktorá vládne situácii, ale i uspokojenia, sleduje tieto výjavy. Kartu sa však snaží čo najrýchlejšie dostať späť - keď sa jej to podarí, zamieša ju medzi ostatné ...

hra sa začína OKO

... Šťastena rozdáva karty. Každému dá najprv po jednej, potom pridá druhú.
Stane si na miesto, ktoré si vyhliadla - k Mužovi. Muž hrá partiu s každým.
Každý hráč k nemu pristúpi a vzájomne si odkryjú karty. Muž vyhráva.
Každému „vytrie zrak" a Šťastena - vo fingovanej úlohe asistentky - všetkých zaslepí (zaviaže im oči). Všetci sú porazení ...

telo proti duši (duet 1)

... až na Dušu. Keď už niet súpera, Šťastena postaví proti Mužovi jeho vlastnú Dušu.
Je to premyslený ťah. Duša po živelnom a odvážnom súboji prehráva.
Odchádza k slepému davu ...

domček z kariet (choreografia Domčeky)

... Krutá hra Šťasteny však v tomto bode zďaleka nekončí.
Vstupuje medzi oslepený dav a s ľuďmi manipuluje presne ako s kartami
(na začiatku inscenácie :-) - mieša ich, vyhadzuje, stavia z nich domčeky - čo všetko sa dá s ľuďmi spraviť :-)). Muž je očarený krásou moci a veľkosti vlastných schopností - chce sa dostať na vrchol ...

duša je slabá

...všetko vyzerá krásne až do chvíle, keď sa stavba začne rúcať.
Napriek úpornej snahe Šťasteny i Muža a opätovnému stavaniu a stavaniu to vždy zlyhá - na Duši.
Duša je slabá a čoraz viac doráňaná... Muž ju spočiatku núti, aby sa viac snažila a ona sa skutočne snaží, ale - nejde to. Duša padá - ako mŕtva - na zem.
Šťastie ho opustilo. Šťastena mizne kdesi medzi svojimi kartami a Muž zostáva sám s doráňanou Dušou. A nevie, čo si s ňou počať ...

druhé „zjavenie" Kráľa

... spomedzi kariet sa znovu vynára Kráľ. Berie Dušu do náručia a odovzdáva ju Mužovi.
Ten pod jej ťarchou klesne na kolená. Vzniká zvláštny obraz - pripomína Pietu - ale naopak ...

nočná mora z hĺbky svedomia (choreografia softhoror)

Keď sa Muž dotkne svojej Duše, z hĺbky svedomia sa mu začnú vynárať obrazy slepých postáv - podoby tých, ktorých zranil. Desia ho a on pred nimi márne uniká. Kdesi v pozadí sa mu zjavuje Šťastena, ako mieša karty - sú obrovské a sú stále bližšie. Mužovi znásobujú hrôzu, ktorú spôsobil. Stále sa približujú. Napokon Muža zatvoria (aj s jeho hrôzostrašnou vidinou) do úzkeho priestoru, ako do väzenia, z ktorého niet úniku ...

tretie „zjavenie" Kráľa

... muž sa preberie. Slepci miznú, steny väzenia sa rozostupujú.
Muža i Dušu zaleje silné svetlo odkiaľsi z diaľky. Vstupuje Kráľ.
Muž sa odvracia - neznesie pohľad na také silné svetlo, Duša naopak - rozbieha sa mu v ústrety. Duša „splynie" s Kráľom. Potom sa vracia k Mužovi, ten je však slepý a len ťažko chápe, čo sa vlastne deje. Ako slepec - ohmatáva tvár vlastnej Duše - a odkrýva jej oči. Duša ho privádza ku Kráľovi.
Muž sa inštinktívne odvracia. Kráľ mu však zdvihne hlavu a Mužovi sníme „závoj z očí" ...

údy jedného Tela

... uzdravená Duša túži priviesť pred Kráľa aj ostatných slepcov. Postupne ich privádza - vyťahuje ich kdesi spomedzi kariet, v ktorých ostali akoby uväznení.
Jednu hráčku pritiahne (takmer násilne) za trčiacu ruku, inú za ucho ...
Presviedča ich, že patria ku Kráľovi, že všetci sú rovnako dôležití.
Snaží sa ich spojiť s Kráľom, ktorý ich uzdravuje ...
Akýmsi nedopatrením však pritiahne aj Šťastenu, ktorá čakala práve na takúto príležitosť.
Snahu o dobro prevráti na paródiu ...

Kristove domčeky (choreografia Domčeky - už zas)

... napriek nespornému talentu a čaru Šťasteny sa všetci postupne pridávajú na stranu Kráľa. Ten ich nielen uzdravil, ale súčasne im dáva miesto vo svojom „dome".
On sám zostáva v jeho strede - je kameňom uholným - na ktorom stavba pevne stojí.
A nič ju nezdolá.

hra sa končí

... Šťastena sa pokúša stavbu zbúrať, nedarí sa jej však. Znovu vyťahuje karty.
Núka ich prítomným. Na jej veľké prekvapenie karty jej bývalí hráči bez váhania prijmú.
Zdá sa, že hra sa opäť začína. V skutočnosti však končí. Karty Šťastenu uväznia tam, kde patrí - medzi ne. Stáva sa z nej jedna z nich. Muž ich zamieša a vyhodí do vzduchu.
Priestor zaplaví svetlo. Hráčky pomaly odchádzajú odkiaľ prišli.

odkaz na rozlúčku

...Muž berie do náručia svoju Dušu a píše ... Odkaz, aby sme si nenechali zaslepiť Dušu - nikdy, nikým a ničím, lebo len tak rozoznáme Kráľa Lásky od Šťasteny ...