ATak v roku 2006?
Rozprávka o živej vode?


Cestou v aute do Lužnej, po návrate eX.o.dus.-u z Košíc a Sabinova (po tom, čo sme u Kiky pozerali nahrávku Superstar, t.j. 12. 3. 2005) mi Janko povedal: "Ty musíš hlavne prijať, že Mojžiš nie je to najlepšie, čo si kedy vytvoril. Prestaň si myslieť, že lepšie už nikdy nebude ..." Tak som sa vrátil do tajnej záhrady v mojej fantázii, kde sú odložené nápady s nálepkou "nereálne".
Ak sa máš prekonať, začni tam, kde si sa už toľkokrát zastavil ... (Pavlovo príslovie :-))

Už dávno som chcel padajúcu vodu na javisku. Wetten dass? (šialená mamutia šou v priamom prenose, moderovaná mojim moderátorským idolom Thomasom Gottschalkom) mi otvorila horizont, ako to urobiť kdekoľvek pri minimálnej spotrebe vody. Čerpadlo! Nádrž s vodou, prítok do dohora zdvihnutej prederavenej rúry, cez ktorú bude padať množstvo tenkých prúdov, ktoré vytvoria vysnívanú stenu vody, cez ktorú sa dá prechádzať! Ďalej ventilátor, ...

Po krkolomných prerábkach predstavenia eX.o.dus. kvôli neúčasti Martiny a Lucie sa nechám prevalcovať ďaľším tajným snom - komorné predstavenie pre 5-6 ľudí. Zrejme prvýkrát ATak zažije alternácie ... No ale keď už máme "šokovať", tak poriadne. Mojžiš, Smeti!, a v prvom rade Zdenka potvrdili, že slovo v našich predstaveniach je dôležité, len sa s ním treba náležite pohrať. Od začiatku mi bolo jasné, že po plnokrvnej a vyčerpávajúcej trojrole rozprávač - hlas Boha - faraón a díler rád prenechám ústrednú verbálnu postavu inému, najlepšie žene. Jediná vhodná mi v mysli skrsla Heka (predstaviteľka Zdenky z predstavenia Slnko za mrakmi). Je naozaj dobrá a možno by vniesla do našej histórie aj toľkoočakávaný humor (mimochodom daľšia z výziev ...).

2. 4. 2005 zomrel Ján Pavol II. Máme v nebi úžasného patróna mladých divadelníkov! Predstavenie eX.o.dus.-u v Ružinove (na druhý deň) venujeme jemu. Niekoľko dní bojujem s myšlienkou zavolať Heke. Chcem, aby to vyzeralo dôstojne ... Žiaľ, medzičasom vykecám svoje zámery o našom pokračovaní. Zvesť o novom pláne sa šíri rýchlo ako info o pápežovej smrti. Nesmie sa to predsa dozvedieť skôr od iných!
Štvrtok 7. 4., Cuca má narodky. Už tretia v poradí, ktorá sa spontánne opýta, či spomínaná herečka bude Heka. Dvíham telefón a o 22.00 budím(!) Helenu s otázkou, či ... Priamo v rozhovore sa rodí nápad ako prepojiť veľký gulečník s jej postavou kustódky v múzeu. Plánované múzeum operatívne meníme na bar, kde bude biliardový stôl. Téma vody ju zaujala. V momente jej napadla samaritánka pri studni, Mattoni už nie je! ... Cítim závan inšpirácie. Salome, samaritánka, Mária Magdaléna, Heka ... V momente sadám za môj nový notebook a začínam písať túto kroniku, možno to budú dôležité historické momenty.

13. 4., o týždeň neskôr. Tlačí ma svedomie, že som nič nenapísal. Volám Heke, ako sa rozhodla, ... odkazovač ... Tak aspoň poznačím pár nápadov za tento týždeň.
Heka by sa niekoľkokrát vrátila do minulosti (dvakrát?), zakaždým sa scéna premení, vždy hrá rolu voda?, jej hrdinky ožijú na javisku, ostatní vtedy sekundujú, v každom príbehu sa ale objaví rovnaká postava/postavy, ktoré budú posúvať dej a dotvárať charakter tej-ktorej hrdinky, navodiť dojem, že tie hrdinky Heka pozná, až na konci vysvitne, že je to ona, v troch podobách (ona sama a tie dve), že sa skrýva do troch životov, ani v jednom nenašla prameň, mohla by tam byť ešte jedna postava - chudinka, ktorá bude protipól Heky, v nej naznačená vízia budúcnosti, aj ona je súčasťou Heky, ale pripustí si to až na konci, dovolí jej žiť, teda ona zmení život, dovtedy ju mohla nejak "terorizovať", utláčať, vysmievať sa jej, žiť úplne naopak ako ona, teda nechcela si pripustiť takýto život, pred verejnosťou nechcela takto pôsobiť.
Jedna bude hrať biliard (Kača/Martina), budú ju valcovať problémy, alebo ona bude so životnými okolnosťami narábať ako s biliardovými guľami. Navonok chladná profesionálka s pevným držaním tága, ale vnútri zmätok. Ten by ale mohol vstúpiť do hry až ku koncu, keď sa začnú postavy blížiť k sebe. Celé to naberie obrie rozmery, keď sa javisko premení na stôl, lopty by sa mali objavovať v náznakoch aj neskôr a najmä na záver. (hudba Lemony Snicket´s A Series of unfortunate Events - end)
Tá chudinka, no nemôžem si pomôcť, ale žeby Valika a Kika? Ony sú sice brutálne odlišné, ale Kika zahrá aj Valiku a konečne nebude ona schizofrenoidná! (hudba HoremPádem, flauta!)

V noci 13. 4.o 22.22 prišla SMS od Heky: Dankooo, ani srnka netuší kde budem budúci rok, no napriek tomu lukratívnu ponuku prijímam, aj keby som mala na skúšky dochádzať letecky :-)! A tak ... Bez commentára.

Úvodná skladba z Lemony Snicket´s A Series of unfortunate Events má strašne dobrý začiatok. Heka by mohla pustiť rádio, ozve sa ten infantilný spev, vytiahne šnúru, na javisku zmena!
Zistenie, že všetky tie postavy sú jedna, Horem Pádem finále, všetky symboly sa objavia v absurdných kombináciách. Na tlkot, budú všetky "dýchať spolu", splynú do jednotného pohybu.
Záver predstavenia - bude na krásnu klavírnu skladbu z Lemony Snicket´s A Series of unfortunate Events.

19. 4. som v Trnavskej televízii na priamom vysielaní o Lumene. Dostal som otázku, čo plánujeme. Prvýkrát som pustil do éteru myšlienku o vode a generácii, ktorej chýba "šťava". O pár minút v priamom prenose sledujem Vatikán. Habemus Papam Benedikt XVI. Je mi jasné, že nové predstavenie v ATaku sa nesie v znamení pápežov.

20. 4. pracovný obed s Hekou. Novinky: - stoly by mohli byť valce, možno priehľadné, možno je na nich natiahnutá polopriesvitná elestická látka v dvoch obručiach, horná obruč sa môže posúvať po zvislých tyčiach, ktoré prepájajú horný a spodný kruh, v nich by sa dalo skryť, Heka by stiahla obrusy, zakrývajúce ich až po zem, v nich uväznení ľudia, stoly na kolieskach, v spodnom a vrchnom kruhu bude podlaha, aby sa dalo ísť v stole so stolom a aby sa dalo naň niečo položiť, vrch asi priehľadný, alebo len dráty, aby sa dala na to položiť tácka ...
- záverečný dážď bude asi jediný a mohutný, aby sme si skvelý nápad nevybúchali skôr.
- podnik so všetkým, poháre, fľaše, všetko na zadnej stene, tak aby sa to dalo ľahko premeniť do neutrálneho prostredia.
- bulletin bude jedálny a nápojový lístok, pozvánka rezervácia pri stole ...
- bar by sa mal volať podľa miesta, niečo ako U vyschnutej studne..., lebo sa divák dozvie, že tu skutočne bola kedysi studňa, ale vyschla ... Heka a jej tváre vlastne spája to, že sú stále smädné, napriek tomu, že nalieva ...

25. 4. Večer dostáva reálny obraz obsadenie:
- Biliardová lady: Kača / Maťa (tá možno stihne premiéru?)
- Uletená: Valka / Kela / Lucia (mimochodom charakter viď nižšie...)
- Chudinka: Valika / Kika
- "Zásobovateľ": Palo
- Smäd: Lucia / Jano (takže sú dve kombinácie zásobovateľ - smäd, každá bude iná, tentokrát bude platiť doslova: "Treba to vidieť viackrát!" Prevrat spôsobil nápad s alegorickou postavou smädom, vnútorný hýbateľ, naňho sa dá toho veľa nalepiť ...

Uletená bude typ, ktorý navonok pôsobí total bezstarostne, až crazy, no je to len maskovanie vnútornej vyprahnutosti, teda presnejšie smädu, dodávam hudbu Electric Gypsyland, večer napaľujem 8 CD s 10 skladbami, ako predbežný neúplný hudobný výber, pre mojich ATakárov, vidíme sa o pár dní na Lumene, a potom???

27. 4. Napálil som ešte jedno CD. Helena! Dnes sme sa stretli na mätovom čaji. Je to trochu o hubu, lebo mám v stredy pomedzi hodiny chémie 50minútovú pauzu, vždy vyletím von, ideme niekam sadnúť a vymýšľame. Dnes som vybehol bez peňazí, trapas, hlavne, že som ju chcel pozvať ... ale čaj bol skvelý. Heka hudbu žrala, na niektoré situácie sme naraz povedali to isté. Mám radosť, lebo sme sa opäť pohli a čo je dôležité, spolu! Zásobovateľ sa objaví len kedy tedy, prinesie pohodičku, bude ho sprevádzať konkrétny hudobný motív, smäd bude dokonale tanečný, bude sa zahrávať s postavami, nebudú naň reagovať ako na fyzickú osobu, ale budú ho "bytostne" cítiť, ku koncu sa strhne medzi ním a zásobovateľom dramatický súboj. Heka presne vystihla záver, v ktorom sa budú všetky jej tváre stretať v nejakých pohyboch.(napr. v Horem 29 sa v medzihre naraz pohnú, prehrabnú sa vo vlasoch, vykročia, teda divákom naznačia, chceme reakciu: "Čo to bolo?" potom pokračujú, .. stretajú sa v počuteľných tónoch, časť tancujú spolu, tlkot ..., pri výkriku začne tiecť voda, v pozadí smäd a zásobovateľ, ženy sa vrhajú k vode, doslova sa v nej topia ...
Javisko vidíme v nejakej matnej sýtej farbe... dobrú noc.

3.5. stretám sa s Evou Böhmovou. Potrebuje odliatky mojich dlaní, robí úžasnú prácu Memento Mori! Rozpoviem jej námet. Páči sa jej najmä to, že sa vymyká našim zabehaným schémam. Kostýmovanie postáv vidíme nenápadne, normálne, detaily v každej žene sa objavia aj na Helene, len to nie je vždy a hneď viditeľné, lebo má zásteru. Pri jednotlivých imagináciách životných osudov ostane v kostýme len dotyčná žena, vtedy jej kostým vynikne, zvyšok sa vyzlečie do iných, neutrálnyh kostýmov. Pri vetre vymyslieť doplnky, ktoré budú viať ... "padáky"?

8. 5. Predstavil som nový projekt. Zdá sa, že padol na úrodnú pôdu. Bodaj by nie, veď sme sa takmer tri hodiny vzájomne orali. Je to po siedmich rokoch úplne iný námet (aj keď mnohí zo súboru neboli pod tlakom, že stále robíme to isté), prináša novinky s alternáciami, prináša aj strach (podľa viacerých vyjadrení), ale ja sa plne spolieham na Boha. Pocítil som po dlhom čase nový závan pre ATak, zakúsil som predtuchu úrody.

Ešte posledné impresie z ciest autobusom. - Stoly by mohli byť vysúvacie, spojené pružnými gumami, vnútri človek ako ježko v klietke, stôl bude môcť meniť výšku, možno aj mechanizmus na zadržanie zväčšenej výšky?
- Stena večného dažďa budú hodiny, ručičky Helena stále nastavuje nanovo, lebo čas neplynie normálne ..., všetko je to len jej ilúzia, samé sa pohnú vzad, keď sa spoza hodín vynorí smäd, Helena vtedy spomína na studňu, ktorá tu kedysi stála.
- Barový pult je zvonka vyzdobený pohármi, fľašami, ... bude zo 4 častí, pri jednotlivých príbehoch sa bude manipulovať vždy s jednou časťou, z druhej strany budú iné, neutrál, na záver sa baby aj s jednotlivými časťami spoja do jedného celku. Smäd môže vychádzať aj spoza pultu, vtedy by sa mohol roztvoriť len na dve časti.
- Smäd bude vždy rovnako oblečený, pri závere sa stratí?
- Pri pointe, krik v hudbe, Heka komentuje, že v tomto bare už roky nikto nebol, čas stojí, netečie tu nič (prepravky sa prinášajú aj odnášajú prázdne, z pohárov a fliaš nikdy nič nepotečie...), sama sa topí v neistote, vtedy by sa mohol objaviť zásobovateľ, teda reálne postavy na javisku sú len dve!
- Zásobovateľ sa mení, pod monterkami neutrál? Alebo sa nemení, aby vyniklo to, že bol prítomný v osude každej z tvárí Heky? Bože, tak teraz ešte neviem, je nemý, nemôže nič konkrétne povedať, ako nevtieravý posol. Na konci stojí vo vode a ponúka ruku ...

20. 5. mám narodky (som starý, dvadsaťsedem!), mobil zacpatý prianiami, ďakujem, ... Najkrajší vinš je od Valiky: Nech sa ti stále darí plávať proti prúdu za svojou živou vodou. Pokúsim sa ... ale s vami! Mám názov!
               Praemeň.

Impresie:

- Atribúty troch tvárí Heky:
biliardová palica/palice a lopty/gule,
práve v tomto okmihu som uveril, že sme s palicami v stromoch nepovedali všetko, takže dopĺňam do scény biliard viac palíc, mohli by sme skúsiť metafory na samotné triafanie gúl s ľuďmi (postupnosť: niekto do niekoho trafí, ten sa pohne a trafí do iného...), ukrižovanie, spojenie s palicami, prepletanie... čo sa smädu týka, chce mať pohár vždy poruke, aby vyzerala zaujímavo a chladne(s ľadom?),
stôl/väzenie,
určené pre uletenú, pre ktorú je život ako nikdynekončiaci žúr, no miesto jej života stôl, sa stáva pre ňu väzením, mohli by sme skúsiť choreo so stolmi, budú na kolieskach, malo by sa dať na nich sedieť, stáť, presuny po javisku, tri stoly a traja plus traja herci... smäd je jasný, stále jej je málo, nato, aby fungovala, chce stále dopĺňať, ale nepomáha to,
vejár/ventilátor,
pre chudinku je dianie okolo nej ako na vyprahnutej púšti, kde neúprosný vietor vysuší aj malý náznak vlahy, v bare by mal byť nejaký malý ventilátor, ona sama by sa mala stále ovievať(stále žije v prievane), mohlo by sa to meniť: vejár, nožík, maličký ventilátorík, obrus, prepravka,...čím absurdnejšie, tým lepšie... smäd sú vlastne suchoty, ktoré si aj ona sama spôsobuje, lebo sa necháva ľutovať okolím, ale v skutočnosti je ona "paňou vetra", ona večným upozorňovaním na seba vysúša aj okolie!(konečne som na to prišiel, každá tvár má zároveň dve strany ako minca, sorry Kika, zasa schizo...)

- dve strany mince každej z troch tvárí:
1) chladná lady, tágo pevne v ruke / "štvaná zver", valcujú ma gule problémov v biliarde života, 2) stôl ako miesto zábavy, javisko vlastnej show, navonok klaun / väzeň túžby po sláve, uznaní, obdive, v skutočnosti "uväznený smútok", 3) poľutovaniahodná, vyschnutá chuderka / vypočítavá a okolie vysúšajúca "pani vetra"

- zásobovateľ chodí v istý čas, mohli by sa na neho chystať, účesy, úpravy šiat, posed, ... vždy má niečo, čo pripomína pitie - prepravky, bandasky, veľkú kanistru ...(v Lužnej totiž otvorili nový obchod s kadečím a majú tam provokačné 10 a viaclitrové plastové nádoby na vodu...)

- spomínaný prameň by mohol radšej vyvierať zo steny ako zo studne, lepšie vyznie záverečná "stena" vody

6. 6. Mám absťáky po novej hudbe. Prepadávam môj obľúbený obchodík, tetuška už rovno vyťahuje šuflíky s novinkami a dnes dokonca vytiahla všetky soundracky, čo majú, reku nech mám prehľad ...(rozumej, bolo ich asi 357) Kupujem Piano, som nadšený, minimálne dve skladby majú nábeh na užší kásting do posupu k Praemeňu.

7. 6. Tak dnes mám už reálny pocit, že chystám nové predstavenie. Bol som na nákupoch ... Totiž v škole som mal akési nutkanie ísť sa túlať do mojich obľúbených obchodov ako Baumax a Hornbach a pod. Chcel som sa uistiť, či niektoré veci čo potrebujeme, skutočne nezoženiem tam. A zohnal som dosť. Bože, miluješ nás, práve boli rôzne akcie ... IKEA mi vnukla nápad s barovými stoličkami, o ktorých som pôvodne neuvažoval, ale mali akciu na krásne prírodné stoličky za 499.-sk. No nekúp to!!! Šesť. Aj odvoz som si zaplatil. Lebo som nikoho nezohnal. Dekoračné látky, svietidlá, ... Vedľa v Avione je jediný obchod s biliardovými potrebami, mali skvelé "lacné" palice za 400.- A už boli na pleci. No a absolútny šok, o čom som ani len nesníval, Hornbach mal v akcii ventilátory, presne také, po akých som túžil... ten som aj s tágami trepal vlastnoručne domov. Ale ten pocit ...Ventilátor sa pochopiteľne, ako napokon všetka naša technika, hneď skúšal doma. Paráda, záclony lietali ...

8. 6. Musim sa priznať, že som včera niečo zatajil. V Hornbachu moje oči zazreli skvelé rozoberacie lešenie, hliník, výška 3 metre, šírka akurát, mobilné, dynamické, presne na daždivú stenu ... Dnes som ho kúpil. To sa prosto nedalo odolať. A pre dobrý pocit ešte jeden ventilátor ... v piatok mi to dovezú.
Mám doma požičané všetky DVD Pána prsteňov aj s podrobnými niekoľkohodinovými dokumentami, ako tento filmový skvost vznikal. Som v extáze. Ukrutne ma to motivuje (chapeš, tie nákupy ...). Začal som zúrivo črtať scénografiu, lebo doteraz som to nosil len v hlave. Uvidíme ...

Skica 1

9. 6. GoodbyePARTY s Martinkou, o pár dní odlieta ... a po nej ďalší ... No, onedlho začne leto, festivaly, workshopy, Kolín, ATak ďalej, síce bez ATaku ...Inak ďakujem Katke za odobrenie jednej skice hodín, ktorej som veľmi neveril a problému s veľkosťou a farbou lôpt na biliardovú scénu. Pomohlo mi to! Večer volám Gabike Kosečkovej z dielne In Vivo, či by nechcela sponzorsky pomôcť pri výbave zariadenia baru svojimi krááásnymi výrobkami, ktoré môžu byť aj poškodené ... A ona že hej!

10. 6. Letím zo školy domov, aby som bol načas pri dovoze lešenia (sľúbili okolo 15.00). Doviezli ho o 21.11 ...Ešte že mám doma tie dokumenty o Pánovi prsteňov... Obrovská dodávka takmer zmasakrovala naše nádherné lipy pred domom, ku garáži sme sa nakoniec aj tak neprebojovali. Šofér to vybral a sám (!) preniesol do garáže. Supéééééér, je to prenosné, ľahké ... a podozrivé. Keď odišiel, nedalo mi to, šiel som to rozbaliť. Áno chápem, začína sa nová kapitola dejín ATaku, takže problémy na scénu, prosím! Dodali mi iné lešenie, ktoré je pre nás nepoužiteľné!!! Hneď som volal tomu šoférovi. On je žiaľ iba šofér a bol v niekoľkohodinovom sklze. Dúfam, že mi to zajtra vymenia ...

11. 6. Chudák šofér, prišiel, doviezol a ja som samozrejme hneď testoval. Postavil som si lešeníčko pri garáži, aj som sa na neho vydriapal, no krásne je, prenáramne. A ľahké, čeče, sám to prenesiem. Dielce sú také ľahké, až má človek nedôveru ... No ale k veci. V mysli sa mi zjavil nový koniec.
Predstavil som si totiž lešeníčko na javisku bez príkras, vzadu tečie voda, Heka so zásobovateľom sedia na stupienku, smäd sa zboku opiera ako kurva (fajčí, teda pokúša sa, ale nefunguje jej zapaľovač, tento fórik by sa mohol objaviť už aj skôr napr. u Heky) Záverečná skladba začne podaním nejakého listu zásobovateľom Heke. Ona otvorí a číta, že vzhľadom na dlhé nefunkčné obdobie počas ktorého je bar zatvorený, sa nariaďuje jeho likvidácia. Zvyšné tri baby sa objavia v neutrálnych šatách (po tom, čo zmizli vo vode), lešenárske helmy, vesty a rukavice, najlepšie do oranžova, a začnú demolovať bar, baliť šálky do prepraviek, odstraňovať trubky so závesmi, odnášať stoličky, ... svetlo zhasína, voda tečie, smäd čaká na príležitosť.
Heka sa musí zbaviť jej rozkúskovaného života. "Žijem štyri životy, ale ani jeden poriadne!" Bar, v ktorom sa skrýva pred svetom, musí zmiznúť, musí sa otvoriť, lebo voda už opäť tečie!!! POINTA!!!

Impresie:
- Mením look z okrúhlej na hranatú,
- zo steny trčia poličky, na nich šálky atď..., majú takú farbu ako vrch pultov a malých stolíkov,
- barový stôl bude mať definitívne 4 lichobežníkovohranolové tvary, budú na kolieskach, trom z nich netreba robiť spodok, stačia kolieska priamo na zvislé nohy, hore doska, štvrtá bude mať aj "podvozok", dve dosky, vysúvaciu hornú časť, vrch a spodok spojené elastickými pásmi, keď sa spustí "druhá strana mince" Zuzky, ostatné stoly slúžia na vylezenie neutrálnych postáv (samé sa pohybujú po scéne, ony vnútri, potom cez elastický otvor šup von ...), pomáhajú nadvihnúť Zuzkin stôl, vytvárajú väzenie, ... vždy je totiž ústredná postava jedna!, teda aj hlavná rekvizita je špeci pre ňu (chudera ovláda ventilátor, Kača má jediná čiernu guľu, Zuzka má jediná iný stôl)
- v jednom kúte javiska bude koberec(dostal som pár metrov na narodky od študákov, tak mi to prišlo zaujímavé), na ňom vankúšiky a malý stolík, akési typické čajové sedeníčko, tam bude zalezená najmä chuderka,
- v ďaľšom kúte bude zuzkina časť barového pultu ako samostatný stolík, (len podľa potreby, inak bude tvoriť súčasť pultu, ktorý môže byť rovný aj šikmý), pri ňom dve stoličky, miestečko pre Zuzku,
- pred barovým pultom tri stoličky, sedáva tam profilom vytočená, alebo na pult zvalená biliardová lady,
- dodávam hudbu z Piana, 4,5,6 bude jeden cyklus ako ženy očakávajú zásobovateľa, ako nimi smäd manipuluje, potom jeho príchod, ženy v extáze, duel so smädom, a napokon hru sostoličkami, smäd postupne berie stoličky ..., tá čo ostane, o nej bude Heka rozprávať (asi Kača, potom by mala ísť Zuzka a nakoniec chuderka, aby nastal väčší kontrast, nech má veľa času na ovievanie)
- na pultoch horia kahance, smäd ich sfukuje, Heka ich zúrivo odkladá aj s pohármi v predtuche, že sa začne čosi diať.

No a na záver, dnes som bol naposledy v telocvični, za všetkých som sa rozlúčil, nacvičil som si moje choreografie na vystúpenia a workshopy na festivaly. Prvý nácvik by sme mohli mať 17. septembra ... no neviem síce s kým ...

13. 6. Dnes som navštívil pre zmenu Baumax. Zháňal som helmy, vesty, ...mali len rukavice. Kúpil som aj drevá na poličky, no a neodolal som, poprosil som o stručnú prednášku z problematiky záhradných čerpadiel, a odchádzam bohatší o novučičké čerpadlo, 6m2 jazierkovej fólie a 4m hrubej hadice. Jak debil ... v trhajúcich sa igelitkách, na úsmevné počudovanie alebo šokpohľad pre spolucestujúcich.

14. 6. Dunajská Lužná, 18:31, byt Dankovcov. Skúška čerpadla. Málom som vytopil spodných susedov, šlape jak divé. Pomaličky mi dochádza, že tvorím zatiaľ najpretechnizovanejšie predstavenie (lampy, ventilátory, voda, lešenie, bude asi aj para ...). Mama podchvíľou kontroluje, či ma nešľahol prúd, predsa len voda a elektrické čerpadlo ... Od nervozity sa zatvára v obyvačke a na posedenie schrúme celé Hobbit´s-ky. Musím ich mať vždy naporúdzi ... Kamarátovi dávam vyrobiť dierkovanú trubicu, pretože môj prvý pokus vytvorený pomocou ihly a sviečky bol síce na experimentovanie skvelý, ale pripravil našu kúpelňu na dôkladné upratanie (rozumej, keď už bola nechtiac plná vody ...).

Do konca júna to bolo nabité. Odišla Maťka, Paľko Hudák mal vysviacku a primície (z tých lodičiek bol total namäkko, aj všetci prítomní), Kika s Domonkošom spievali s Technikom v Redute dve nádherné omše, pod taktovkou Braňa Kostku, Valika, Palko, Peťko a Janko mali meniny, Kela spravila ťažkú skúšku, (ono nielen Kela), na programe boli aj štátnice, bakalárky, vysvedčenia, kolotoč, Mahábharáthá, Rámájáná á íné. V Dunajskej Lužnej pokračoval výskum tečúcej steny, pribudli kráásne žlté helmy a PVC plášte, nápad s maľovanou stenou s hodinami (díky KačiJ), nápad s lístím vo vetre a následnom komentovanom zametaní Hekou(" Kto zasa nezatvára dvere? Máte doma céčka?!") Kúpil som kanistru na vodu s objemom 50l, stretli sme sa s Hekou, Kačou a Jankom a predebatili celú dejovú líniu, aj s novinkami. Heka sa tvárila spriaznene, aj voči posunom, najmä čo sa týka konca. Teda že nepôjde len o prameň a premenu, ale aj o toho, kto ju spôsobil ... Druhá rovina vysvetlenia katarzie: divák, zamysli sa, či aj ty nie si povolaný byť zásobovateľom, možno nemým, ale "akčným" ...
Zároveň sme si ujasnili, ako bude Heka tlmočiť texty iných. Nebude ich hovoriť za ne, ale vhodným komentárom dá divákovi "indície" na pochopenie toho, čo nebolo vyslovené.

Impresia ku smädu: jej príchod súvisí s príbehom o čase a vyschnutej studni, takže trčia jej vlastné ruky ako ručičky stenových hodín, keď ona nimi pohne, mohlo by všetko zastať, prípadne ísť späť?

Posledný júnový deň. Lúčim sa s množstvom študentov. V srdci sa to akosi rúca a bolí. Treba konať! Navštívil som kováčov u nás v Lužnej. Hneď na úvod som im povedal, že to bude tentokrát podstatne jednoduchšie ako vlani (rozumej eX.o.dus.) Doniesol som im pochvalné uznania mnohých divákov a kritikov za vlaňajšie veľdielo a takto pekne namotivovaným, resp. namotaným som predstavil nasledovný obrázoček:
Skica 2
Vsjo jasno, začim bukvy? (skoč si po ruský slovník) Dostal som pochvalu za nápad.. Ak to náhodou niekto nepochopil, dal som im vyrobiť štvorčasťový barový pult na kolieskach.
Mimochodom garáž už fakt že praská vo švíkoch, pribudli už aj fit-lopty. Vlastne chýba už len pult a linoleum (chápem, o tom som nehovoril, spomínal som koberec, treba počkať, možno ma to prejde...)

1. júl, nový mesiac, nový začiatok ... Stretnutie s Evou, ujasnenie si kostýmovej koncepcie. Zamietame opulentné výtvarné orgie pre oči a tešíme sa na úplne nový, jednoduchý, nenápadný spôsob kostýmovania. Eve sa námet páči, rovnako aj scéna a javiskové nápady. Veríme, že nám ich pomôže textilne dotvoriť ... Večer je posledné stretko s ATakom, budúci týždeň všetci odchádzame, Anglicko, Amerika, Orlické Hory ...

4. august, Bože, polka prázdnin v paži ... a ja sa až teraz dostávam ku kompu! Mám nezadržateľnú chuť písať o tom, čo sa mi stalo, lebo som toho na štyroch festivalových workshopoch zažil neúrekom, lenže bol by to len zlomok všetkého toho, čo sa dialo za mlákou v osudoch Zuziek, Maťky, Katušky a Janíka, toho čo v Anglii zažila Cucinka, Valika v Chorvátsku, Juraj a Maťko ktoviekde a Kikuška (s tou som aspoň pár dní bol, aj s Domonkošom a Ferencom!!!, Verím pane, Námestovo) a iné. Takže spomeniem len chudobný Močenok, fantastické Námestovo, hlbokú Levoču, zdravotný kolaps v autobuse a vysmiate Orlické Hory a Ivánku pri Dunaji, kde som sa aj s inými potil a tancoval a učil(sa)...

Včera, t.j. 3. augusta, sa ale udialo niečo mimoriadne podstatné pre našu novú hru. Išlo o veľké pokusy s vodnou stenou. Keďže považujem tento deň za scénografickyprelomový, rozpíšem ho v detailoch:
- 11:00 prenos duralového (krásneho a ľahkého) lešeníčka do mojej izby (áno, tam, kde bola ATak párty),
- 11:30 lešenie stojí, žiaľ nevošlo celé, nápad prebúrať sa k horným susedom mama rezolútne zamieta so slovami: "Nestačí ti, že už teraz som svätá?",
- 11:45 zapojenie vodného čerpadla, vaničky s 50l vody, hadice a perforovanej trubky,
- 11:55 prvý pokus,
- 11:56 hľadám handry,
- 14:03 nová trubka, druhý pokus,
- 14:04 vylievam vodu z CD-prehrávača, suším okuliare a idem sa prezliecť,
- 14:05 vysvetľujem mame, prečo to striekalo kapánek pomimo,
- 15:21 mama je stabilizovaná, tretí pokus,
- 15:22 lešenie rýchlo rozobraté, začínajú sa neplánované práce na záchranu koberca a spodných susedov,
- 21:23 (nasledujúceho dňa!) suchý koberec uložený na miesto, spúšťajú sa prípravné práce druhej série pokusov ... nevzdávam sa!!!

6. august - motto dňa: Ši a nechaj šiť! Keďže sa kúpené látky priam samé pýtali pod ihlu, vyhovel som im. Ráno som zasadol za náš špičkový výkonný stroj a pustil sa do realizácie zatiaľ najväčšej látkovej dekorácie v ATaku, ktorá bude pripevnená na lešeníčko a bude dotvárať koloryt kaviarne. Najťažší oriešok je čelná stena s otvorom, ktorá by mala hosťovať ťahy Evkiných štetcov a farieb. Po prišití dvadsiateho suchého zipsu prenášam lešenie ku garáži, aby som otestoval moju niekoľkohodinovú prácu na skutočnej výške. V ušiach mi zneje: "A ešte predpoveď na zajtra: slnečno, miestami prehánky, veľmi veterno ..." Pripadám si ako stroskotanec na plachetnici a s hrôzou konštatujem, že moja práca je na ... Nenechám sa odradiť, pokračujem až do 21:07 kedy rituálnym prišitím miechy o ľavý predný dekoračný polyesterový záves slávnostne končím. (malinko ma to lizlo aj na psychike ...)
P.S.1. pri rozoberaní lešenia padla jedna časť na skrinku s trofejmi Gorazdovho Močenka. Ako isto neviete, jeden Gorazd už hlavu prilepenú mal. No a o chvíľu sa to stane aj tomu druhému ... sranda, na tom istom mieste. Robím niečo bezhlavo? P.S.2. utajujem to, ale píšem pre Heku scenár, sem tam sa zadarí ...

1. september - k Pra(e)meňu. Včera som bol na návšteve v kováčskej dielni, mali hotový kúsok baru, musí sa to zväčšiť, pred mojimi očami to pílili, iskry lietali a ja som si nadával, že nemám foťák. Teraz si idem po mesiaci konečne sadnúť nad scenár, veľmi sa teším, nafúkam si loptu, donesiem biliardovú palicu, barovú stoličku, bandasku a nič mi neblokuje predstavivosť a fantáziu, sloboda ma dobodá, yobodobodá!

11. september - Návšteva u kováčov, videl som takmer hotový barový pult, domysleli sme ešte jeden detailík, v týždni to budem mať v garáži. Večer som bol na návšteve u Jurka Čisárika, spustili sme prípravu PR (public relations). Len peneži sa nejak prudko minuli ...

17. september - pôvodneplánovanýzačiatoknacvičovaniasanekonáSTOP.
Eucharistický kongres v BratislaveSTOP, veľa ľudíSTOP, večer tancujem na mládežníckom programe pred kardinálom TomkomSTOP, za chrbtom mám ďaľších 10 biskupovSTOP, kopec seminaristovSTOP, pod sebou vyše tisícový zástupSTOP, lokalita: kostol sv. Rodiny a plocha, kde bol pápežSTOP, veľké javiskoSTOP, teplota vzduchu cca 7 stupňov CelziaSTOP.
Predviedol som novinku o Chlebe. Použitý materiál: hlina, zrno, múka a chlieb ... tí v predných radoch si potom stále čosi vyberali spoza krkuJ. Ešte dodám, že ráno sme u nás doma dorobili látkové dekorácie a obaly na barový pult, ktorý už mám komplet v garáži. Je krásny ...

20. september - pracovný obed s Hekou, prinášam jej prvé texty, spolu sme prešli celým predstavením. Tešíme sa jak malé dzeci. Som rád, že sa jej páčili návrhy na plagát, bulletin aj zmeny a doplnky (napr. začiatok: ženy musia prísť spolu, naviazanosť na čas a smäd, mal som hotové dve choreografie aj s textami a časovým plánom, smäd nakonci odíde do hľadiska, kde bude celý čas rezervované miesto, atď.), verím, že texty dotvorí do dokonalosti. Splodila kopec skvelých nápadov, dúfam, že som si ich šecky zapísal. Večer vidím po dlhom čase Cucu, máme aj s Kelou sešn s fotkami, zážitkami, túžbami a predsavzatiami. Nevieme sa dočkať ostatných a predstavení.

24. september - po dlhom čase otváram telocvičňu. Zdá sa mi strašne malá (!) chápeš? To tie prázdninové pódiá ... Tri hodinky sa plieskam po tele, dávam dokopy nápady do tlieskačky (sranda, keď to píšem, nikto z vás netuší, čo to je, ale vy keď to čítate, tušíte to možno až príliš dobre ..., ten čas to je haluz!) Ku koncu prichádza ženská trojka MitzŠtevKel. Vysvetlím im ich detaily a zatancujem, čo mám hotové. Bavili sa, takže sľúbený smiech asi fakt bude. A choreo s tágami pochválili :-)
Večer tancujem motýľa v Zrkadláku na hodovej zábave farnosti z Daliborka. Zaujímavé je, že ide o spojenie miesta našich premiér s prvým dňom telocvičňových nácvikov PRAeMEŇU ... a to nie je všetko ... cestou tam som išiel ulicou, kde mi Janko v marci v aute povedal, že ... (vieš čo, pozri si prvú stranu tohoto denníka), tuho na neho aj na Katku myslím, dnes sa mali vrátiť z Ameriky, a vtom mi zavolali z auta, že prešli slovenské hranice!!! Kruh sa uzatvára. Je medzi nami Božie puto. Preto sme vytrvali. Potrebujeme sa. Chýbame si. Máme sa radi. Bože šak revať začnem, končím.

29. september - Hekapárty, vytvárame nové detaily, pre ktoré je nutné utratiť ďaľšie peniaze ... poháre na stopkách, poháre bez stopiek, šejker, umelý ľad, biliardová guľa v reálnej veľkosti, handry na stoly a leštenie skla, servítky, slamky, vázy ... a to všetko v zladených farbách. Scenár začína vyzerať príliš podrobne, čo ma neuveriteľne teší. Po stretnutí s Hekou som spravil podstatnú zmenu: zrušil som nenápadné kostýmy pre dav, pri troch príbehoch Heleniných tvárí. Zdá sa mi to už zbytočné a pre diváka mätúce. Postavy začali žiť svoj vlastný život a presvedčili ma, ža sa nemusia hanbiť za svoju identitu a nebudú zavadzať pri spovediach tých druhých. Takže celé predstavenie budeme rovnako oblečení, budeme len používať drobné doplnky ako plášť, klobúk, taška, šatka a pod.
impresie:
- smäd opustí na konci javisko, a pôjde si sadnúť na jedno rezervované miesto v hľadisku,
- zásobovateľ zastaví demolačnú čatu, vezme im dva poháre, pôjde nabrať z padajúcej vody, podá heke a pripijú si,

1. október - prvý spoločný nácvik!!!(chýbala len Kika a Valka)

5. 10. - dostali sme plnú škatuľu keramiky od Gabiky a s Evičkou sme kúpili všetky látky na kostýmy.

7. a 8. 10. - nácviky, tlieskačka skoro hotová, je to brutálne rýchle, časť s prepravkami sa vymyká stereotypu zvládnuteľnosti.

Do konca roka sa toho udialo náramne veľa. Popri nových choreografiách sme oživili eX.o.dus. a zahrali ho v Blave, Humennom a Chynoranoch. Takmer každá choreo má šialenú rekvizitu. Pribudli barové stoličky, tága, fitlopty, prepravky, šialené stolíky na kolieskach... Pra€meň je plný drobných detailékov, náročných na pamäť, najmä pri alternovaných tréningoch. Scenár sa neustále mení, dopĺňa, vzniká ďalšia definitívna verzia soundracku, plagáty idú do tlače, rozbehli sa rokovania s kultúrnymi domami v iných mestách ... Šijacie stroje sa dali do pohybu pri kostýmových prácach, v garáži sa natiera, strihá, sprayuje, pribíja, strieka, utiera, ...

Po novom roku, ... no ale to už je prísne tajné :-), to už vážne že treba prísť. Inak ak sa niekto dočítal až sem, tak nielenže pozná utajovanú pointu predstavenia, ale aj genézu množstva nápadov, ktoré ceste ku premiére obetovali svoj kreatívny život a skapali ... No ale to je ich osud.

Tak prídite, tešíme sa na vás!
Pali Danko