Slnko za mrakmi

SLNKO ZA MRAKMI
Život sestry Zdenky

P: Vyšetrovateľ
Z: Zdenka


Prológ

P: Proces zatýkania saleziánov, ktorí sa pokúsili o útek.
Štátny súd, odd. v BA, dňa 17. júna 1952 za predsedníctva JUDr. Pavla Korbulyho ju odsúdil na 12 r. straty slobody (ako hlavný trest) a na 10 r. stratu čestných obč. práv istú Cecíliu Schelingovú, rehoľným menom sr. Zdenka.
Vo väzení však tieto roky už neprežila. Po 3 a pol ročnom pobyte vo väzniciach na niekoľkých miestach niekdajšej ČS republiky, menovite v Bratislave, Rimavskej Sobote, Pardubiciach, Brne a v Prahe na Pankráci, predčasne zomrela na následky drastických spôsobov uplatňovaných pri vyšetrovaniach štátnej bezpečnosti.


1. Obraz: DETSTVO

P: Orava, vtedajší Dolnokubínsky okres, malá dedinka Krivá. Schelingovci... otec Pavol, matka Zuzanna, a deti Pavol, Mária, Helena, Ján, Peter, Rozália, Johana a Cyril
Vianoce, 25. decembra 1916 na svet prichádza malý človiečik. Dali jej meno Cilka.

Z: spieva "Búvaj dieťa krásne...."

P: Detstvo prežité v hrách na voňavých lúkach sa zakorenilo do jej srdca... ktoré prýštilo krásou a jemnosťou aj počas práce a každodenných povinností, bola vianočným darom nielen pre rodinu...

Z: Naši ľudia mali nadovšetko v láske slnečnú nedeľu. Slnkom zaliate oravské kopce a doliny. Niektorí sa nazdávali, že sa po holi prechádza anjel vyslaný z neba, ale nie všetkým bolo dopriate zazrieť jeho jesnú tvár.


2. Obraz: KLÁŠTOR

P: Oravský ľud bol vždy veľmi zbožný. Na jeho úrodných poliach dozreli mnohí rehoľníci, rehoľníčky aj kňazi, ktorí potom pokračovali v zúrodňovaní pôdy a rozsievaní zrniečok Božieho slova. Farár, ktorý vtedy pôsobil v Krivej má zásluhu aj na tom, že sa Ciľka spoznala so sestrami sv. kríža, ktoré pozval do ukrytej dedinky so 600 dušami, aby mu pomohli ako učiteľky a sociálne pracovníčky.

Z: Prvý raz som sa s nimi stretla ako 13 r. Boli skvelé učiteľky. Okrem toho mali bohaté skúsenosti s ošetrovaním ranených a chorých, na čo im dedina nikdy nezabudla. A divadlo...! Hrávali sme s nimi divadlá, akadémie, vystúpenia na rodičovských združeniach, otvorila sa knižnica,...
Dali mi veľmi veľa, aj vďaka nim som lepšie spoznala Jeho
...jedným dotykom som bola stvorená, ... dotyky lásky stretávam všade...
...Jeho dotyky však niekedy bolia...
...no On sám hovorí, že ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo Otec chystá pre tých, ktorí ho milujú, ktorí sa neboja Jeho dotykov...

Z: Pane, moja duša stojí pred tebou ako krásny jarný deň plný kvetu, vône a jasu. Čo urobíš s tou jarou, Pane? Pošleš kruté sparné dni, že opadnú kvety, zmizne vôňa, umĺkne spev? Nuž, staň sa vôľa tvoja... veď len tak dozrieva bohaté ovocie. Len, prosím, jedného ma chráň: netresci ma tak, aby tá krásna jarná krajina mojej duše mala ostať navždy krajinou síce pokojnou, ale bez snahy, bez práce, bez skúšok, krajinou mŕtvou tebe aj mojim blížnym. Ja viem že nám dávaš toľko odvahy, koľko trpíme. Preto chcem až do smrti hľadieť na Božie slnko, ktorým si ty sám. Nezastrašia ma ani husté mraky, lebo ja viem, že za tými čiernymi ťažkými mrakmi je moje milované Slnko.

3. Obraz: NEMOCNICA

P: Skôr než vstúpila do kláštora, viedla jej prvá cesta k sestrám do Podunajských Biskupíc v BA, kde mala kongregácia svoje materské sídlo. Najprv absolvovala ošetrovateľský kurz a po ňom aj 2roč. zdravotnícku školu. V 1936 vstúpila do noviciátu a 30.1.1937 zložila rehoľné sľuby. Tam dostala aj svoje rehoľné meno - Zdenka... Hneď začala pracovať. V nemocnici nemala páru. Bola taká milá ku každému, že hneď padla ľuďom do oka. Stále pobehovala okolo pacientov ako sŕňa, drobčila po chodbe a vedela vyčariť úsmev aj na ubolenej zvráskavenej tvári. Hovorili jej anjel v ľudskom tele...

Z: Usmievaj sa! S úsmevom trhaj ruže bolesti, s úsmevom rozdávaj slová, s úsmevom pomáhaj, s úsmevom prijímaj nespravodlivosti, s úsmevom nes nepravdu o sebe, s úsmevom prijímaj, keď ťa klamú. S úsmevom vykračuj aj keď si smutný. S úsmevom kráčaj ku Golgote, tam nájdeš toho, ktorý všetku tú lož, zlobu, faloš a klam ľudí poznal skôr ako ty. Ty už len kráčaš po Ním vyšliapanej ceste... Bola by som nevďačná, keby som sa na to všetko neusmiala. Do neba treba ísť s úsmevom, Boh nemá rád smutných svätých...


4. Obraz: KŇAZ

Z: Neviem, čo by som urobila, keby som raz mohla zachrániť aspoň jedného kňaza.

P: Jeden večer priviezli na ošetrovňu neznámeho pacienta, väzňa. Zdenka sa ho hneď ujala a keď zistila, že je to kňaz, jej túžba pomôcť mu a zachrániť ho ohnivo narastala.

Z: Natierala som mu rany, vymieňala obväzy, a donášala mu takú stravu, aby mal čo najviac síl.

P: Netušila, že raz aj ju, v podobnom stave, donesú po výsluchoch do väzenskej cely.

Z: Rozprával mi, ako istému človeku pomohol ujsť za hranice. Keď sa o tom dozvedela št. bezpečnosť, zatýkala ho slovami:

P: Toho človeka, čo utiekol, sme už skoro mali na povraze, teraz budeš za neho visieť TY!

Z: Ako som ho mohla nechať odviesť na istú smrť?

P: Bola chladná februárová noc, Zdenka pripravila čaj a nasypala doň uspávací prášok, ktorý potom ponúkla strážcovi, čo mal v ten večer službu. Čaj urobil svoje...

Z: Pane Bože, za jeho život obetujem svoj jediný. Pomôž mu ostať nažive a dostať sa do bezpečia. Sestra Svätoslava počula, že kňazov vyvážajú na Sibír, kde ich aj popravia. Prosím ťa za nich. Ale prosím ťa aj za duše tých čo to robia,... ... lebo nevedia čo robia...


5. Obraz: VYŠETROVANIE

P: Pri vyšetrovaniach sme namali ľútosť, strkali sme ľudí do miestností plných výfukových plynov, keď nemohli dýchať, obliali sme ich vodou a dali naspäť. Potom sme ich nastavali do nehaseného vápna a doňho sme prilievali vodu, rozožieralo to nohy, keď ani po tom nič necekli, prišli na rad obušky,... tlčie do stola, aj do seba... upratovačky sa nevedeli doumývať uschnutej krvi strhne obrus, ten je krvavý

Z: Chceli odo mňa vynútiť úplne falošné, nepravdivé priznania, chceli aby som udávala iných, aby som zaprela vieru v Boha, aby som zabudla na rehoľné rúcho a vraj potom to budem mať ľahšie...

P: ...psychický nátlak, stará dobrá metóda...

Z: Keď som odmietla, odviedli ma do miestnosti s vodnou nádržou. Vyšetrovateľ ma oblečenú hodil do nej a nohou ma tlačil pod hladinu. Potom ma za vlasy vytiahol von, ale keď som pokrútila hlavou na jeho otázky, pokračoval, aj 10krát.

P: Chytala ma zúrivosť, bol som posadnutý bolesťou druhého...

Z: Omdlievala som, až potom prestali, zakryli mi oči, o odvliekli do cely bez okien.

P: "Št. súd v BA uznáva Cecíliu Šelingovú za vinnú, lebo podľa §78 ods. 1 písm.c) a ods. 2 písm. a) Tr. z. spáchali trestný čin velezrady. Menovaná je zarytou nepriateľkou ľudovodemokratického režimu..." nemohli sme predsa napísať, že nám prešla cez rozum a oslobodila kňaza! Preto sme pripravili pascu a a chytili sme ju aj iných. Tak sme mohli napísať, že ..."lebo po 22. 2. 1952, to jest po vynesení rozsudku Št.s., odd. v Bratislave, nad velezradnými kňazmi, nadviazala styk s jedným dozorcom väzňov z Krajskej súdnej väznice v BA, a tak umožnila ich útek do nepriateľského zahraničia."

Z: Obžalobu, ako aj termín pojednávania beriem na vedomie. Vinnou sa necítim, doznávam ju skutkom uvedeným v obžalobe, až na to, že popieram, že by som mala velezradný úmysel. Trestnej činnosti som sa dopustila pod dojmom slov dozorcu, ktorý tvrdil, že

P: ...kňazov berú do Ruska, kde ich aj popravia. Už sa nikdy nevrátia...

Z: Preto len zo súcitu som poskytla pomoc na ich záchranu, lebo som slepo verila slovám dozorcu. Nie som nepriateľom ľudovodemokratického režimu, iné udať neviem.

P: Nasledoval vlastnoručný podpis...

Z: Cecília Schelingová.

P: Podľa našich záznamov nemala nič, čo by sa malo odovzdať úradom.

Z: Mala som len rehoľné šaty a spodnú bielizeň, závoj na hlavu, a rehoľný kríž.

P: Po skončení súdneho procesu sme však od nej vymáhali poplatky.
Napísala sťažnosť Najvyššiemu súdu v Prahe: Podpísaná odsúdená C. Sch., t.č. v ústave nápravného zariadenia v Rim. Sobote, týmto podávam sťažnosť proti uzneseniu Št. súdu v AB, zo dňa 8.10.1952 vo veci trov súdu vyšetrovacej väzby...

Z: Žiaden majetok som nemala. Ako rehoľná sestra som nemala nikdy možnosť odkladať si úspory, nakoľko môj mesačný plat bol 1000 Kčs. Nebudem mať možnosť ani v budúcnosti zaplatiť predmetné trovy. Som práce neschopná, postihnutá tbc chrbtovej kosti, matka je bezmajetná a žije len zo sociálneho dôchodku.

P: Za láskavé priaznivé vybavenie ďakujem. C. Sch.
represálie, vymáhanie poplatkov od nevinných, boli sme zveri !!! Nepohodlní ľudia prestali byť pre nás ľuďmi!!!!

6. Obraz: SMRŤ

Z: ...Každý deň je pre mňa krása. ako som len rada, keď zazriam slnko, hoci len spoza mreží... ...rodná dedina mi je neraz jediná potecha... zavriem oči a predstavím si ju aspoň v mysli, vtedy sa mi uľaví...

Z: Utrpenie utvára priestor pre Božie myšlienky. Len o jedno teraz prosím, Ježiš, daj, aby som ťa vedela milovať aj v utrpení. Tak veľmi by som sa chcela jednoducho a hrdinsky položiť na kríž a zabudnúť na seba...


7. Obraz: SLNKO ZA MRAKMI

P: Nemo som sa prizeral ako ju mučia. Nebola prvá ani posledná. Videl som jej smrť. Zomrela inak ako ostatní. Prečo sa mi rozlepili oči tak neskoro?!. Denne nanovo zažívam celý proces, vidím ju od malého dievčatka až po mŕtvu rehoľnú hrdinku. Po rokoch tak sám na sebe prežívam týranie, vymývanie mozgov, ničenie životov..

Z: Každý z nás musí rozviazať uzol utrpenia a bolesti.

P: Uzol?

Z: Áno, lebo ak ostaneme pripútaní k sebe, nemôžeme sa hýbať. Iba vtedy niet uzlov, keď sme sa odpútali od všetkého. Utrpenie, ktoré prináša so sebou deň, je ťažké a je ho mnoho, ale utrpenie, ktoré a bolesti, ktoré prináša Boh, prijímajme plným objatím, a nie iba koncom prstov. Ak chceme dostať od ježiša bozk lásky, musíme sa pritúliť k jeho tŕňovej korune tak blízko, že sa na nej popicháme.


EPILÓG

P: "Nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči, nech nevymiznú z tvojho srdca po všetky dni tvojho života, lež poučíš o nich svojich synov a synov svojich synov ... lebo toto bude vaša múdrosť a rozumnosť pred všetkými národmi"