Nás už niet. Existujú mnohí...ale vy sa pokúste ŽIŤ!
(nápis na masovom hrobe deportovaných židov, umučených v koncentračných táboroch)

" ... volám sa Ráchel. Počas deportácií sa mi ako jedinej židovke v meste podarilo ostať v úkryte.
Neprežil takmer nik ... ani ja.
Prečo žijem ja, a oni nie?
Vnútorne som mŕtva.
Nedokážem žiť bez strachu a výčitiek.
Pripadám si ako odpad na smetisku dejín ..."



Môj ocko sa topí, musím mu pomôcť!
(napísané kostrbatým písmom v detskej knižke)

"... a už sa neviem ani hanbiť.
Som troska, páchnuci ožran ...
Chcel som utopiť žiaľ, ale ponoril som seba, a breh sa stále viac a viac vzďaľuje ...
Prečo si zomrela a nechala ma tu samého s malou?!
Čo ak zabudnem plávať?!!!"



Láska nie je!
(nasprejované na múre)

"Bola som najžiadanejšia, najnavštevovanejšia, ... a najdrahšia.
Roxanne ...
Striedali sa u mňa tváre slávne aj bezvýznamné.
A ja som im ponúkala všetko ... seba!
Až kým neprišiel ten KTOSI.
Hľadal skutočnú lásku, a tú som mu nemohla dať, lebo ju dodnes nepoznám ...
Veď som ako vyhodená špinavá handra!"



Nikdy si na mňa nemala čas, nechcem ťa už vidieť!
(odkaz nahraný na telefónnom záznamníku)

"Ostala som úplne sama.
Dcéra odišla z domu.
V jej očiach ostanem ako odpad.
Oheň rodinného krbu dohára, pahreba citov chladne ...
Ale ja nechcem, aby náš vzťah úplne dotlel ...!"