Tanečníci ATak-u o predstavení s.tr.o.MY 1/5
>>>

Zuzka Kelečínová - Strom ako obraz ľudskej duše.

Keď sme začali nacvičovať toto predstavenie, spýtala som sa sama seba: "Akým stromom by som bola vlastne ja?" Bola by som naozaj tým, ktorý zarodí a prinesie svetu ovocie? Bola by som pevným stromom, ktorý je hlboko zakorenený a dokáže odolávať všetkým nebezpečenstvám? Alebo by som bola stromom krehkým, ktorý nechá lámať svoje konáre vetrom, alebo stromom suchým, ktorý ľahko vzplanie a zahorí, alebo stromom rozpínavým, ktorý sa rozrastá na úkor iných, alebo stromom chorým, hnilým, červivým? Uvedomujem si vlastne to, že som schopná prinášať ovocie a že siahať na zakázané ovocie je nebezpečné?

Martina Vargová - stromy? ľudia? duše? my? ja?

Ľudia, ktorí sa na chvíľu stanú dušou stromu a tak majú možnosť priniesť dobré ovocie...ale...prinesú ho? Každý z nich podlieha vášni po moci a dobrovoľne sa necháva spaľovať ohňom, sušiť vetrom; podlieha túžbe po moci - na pohľad peknej a príťažlivej, no vnútri plnej červov a skazy. Je dokonca schopný vzdať sa jediného, čo mu dáva život, k čomu sa s istotou vždy vracia a pije - vody. Voda ako symbol života, prameňa, ktorý dáva večný život, ktorý živí konáre stromu (stroNÁS?) a dáva mu (NÁM?) priniesť dobré ovocie, sa však môže stať aj nástrojom skazy a zničenia...a čo nám ostane, ak náš prameň vyschne, alebo sa vyleje...? Myslím, že každý z nás by si mal položiť túto otázku a premýšľať o nej. Ostáva v nás však nádej, že sa nájdu stroMY, ktoré zarodia dobré ovocie a tak prinesú nádej nielen sebe...A čo my? Aj JA, TY sa môžeme stať jedným z nich...