ECCE ATak

ZÁHRADA
Noc tichá neúprosne padá,
svojím temným rúchom prikryla už deň.
A v záhrade padajúca vôňa olív dýcha,
jedenástim vnáša jemný sen,
jemný sen, jemný sen...

A v tmavom kúte, pri kameni, Ježiš kľačí, prosí,
vo svite luny márne hľadá Otca tvár.
Chodí, hľadí, či nechce bdieť s ním ktosi,
Peter, Jakub, Ján spia, sám ostal Kráľ...

Na Olivovej hore všetci spia,
ticho driemu, no mali by bdieť.
Nočný sen sa s ich viečkami tíško pohráva,
túži im do spánku pokoj vniesť,
pokoj vniesť, pokoj vniesť...

A v kropajach krvi Ježiš rozjíma,
prosí, aby nemusel kalich horký piť,
v rukách má osud úbohého hriešnika.
So smrťou on vraj chce sa prieť.
So smrťou on vraj chce sa prieť.

(Ježiš)
Ťažko prijať utrpenie, ťažko prijať smrť.
Prečo umrieť mám za túto biednu zem?
K vykúpeniu hriešnych ľudí ťažko hľadať kľúč,
aj keď viem, že navrátim sa sem.
Za rúhanie, za vraždenie trest sa vznáša,
miesto nich však ja ho musím ticho znášať.
Za Adama aj za Evu, za Judáša,
za každého, ktorý ma tu bozkom hriechu beztrestne zrádza,
bezcitne zrádza...
Ach, Otče môj, ten kalich sním,
pred tebou na zemi kľačí, hľa, tvoj Syn!
Urob len to, čo chceš sám,
ja ti za nich svoj život dám...


ODSÚDENIE
Zločinca ti privádzame, celý ľud už pobúril!
Mesiášom nazýva sa, davy si tým podmanil!

(Pilát)
Unáhlené vaše slová, vinu na ňom nevidím.
Berte ho a zbičujte, tým ústa snáď vám zalepím!

Ježiša odvádzajú,
katom do rúk vydávajú,
rany biča ticho znáša,
do sŕdc ľudských úzkosť vnáša.
Hriešnici sa vyvršujú,
ďalšie rany pridávajú,
predrahá krv na zem steká,
kam podieť sa mám?


Lakomstvo
Obžerstvo
Lenivosť
Hnev
Pýcha
Závisť
Smilstvo

(Pilát)
Ecce, Homo!
Vravím vám, ja vinu na ňom nebadám!
Veď je dobitý!
To snáď musí stačiť vám!

Odsúdime tohto muža, vydajme ho katovi!
Nie je on kráľ a náš zákon všetko takto stanovil!
Prepusti nám Barabáša, Ježiš bude na dreve,
prikývni a daj nám súhlas, nech už je to hotové!

(Pilát)
Nie, toto nepodpíšem!
Krvou nevinného nepošpiním sa!
Berte si ho, zabite,
ja s ním viac už nič nemám.
Nie, nie je vinný,
on je kráľ, to vraví tu a nám.
Berte si ho, zabite,
ja si ruky umývam!

CESTA NA POPRAVISKO
Odsúdený, ešte živý, v prachu zbiera zvyšky sily,
veľký kríž mu berie dych, ťarcha hriechov spáchaných.

Odsúdený, ešte živý, v prachu zbiera zvyšky sily,
vlečie Ježiš ťažký trám, obetuje sa On sám.

Odsúdený, ešte živý, potupou ho nasýtili,
dnes nadišiel Jeho čas, drevo dostal aj za nás.

Odsúdený, ešte živý, potupou ho nasýtili,
muž bolesti, plný rán, obetuje sa On sám.

Ženú ho na krvavú púť, udrela jeho hodina.
Svedomie ľahko prepočuť, spravil som z neho zlosyna.

PRVÝ PÁD
Každý rýchlo kráča, obeť, kat i vláda.
Krista bijú, sáču, on sa potkne - padá.
Srdce ešte vládze, nohy zlyhali.
Cestu poznať skúša aj pádom na skaly!

Ťažký kríž, nohy zlyhali,
padá na skaly prvýkrát.
Smutnú púť dostal do vena,
padá v kolená bez výhrad.

ŠIMON
Od vekov určený bol na ten čin, tak vstúpil malý Šimon do dejín,
kríž už ako keby zrazu jeho bol, keď zbadá mnoho známych navôkol.
Už vkročil do Kristových stupají, len Jeho vidí v ľudskom hurhaji,
tú službu musí proti vôli zniesť a s krížom stúpať najpríkrejšou z ciest.

Nechceme niesť tisíckrát jednou z ciest ten svoj kríž,
Pane, ty nás posilníš, silu do rúk navrátiš.

Od vekov určený si na ten čin vstúpiť svojou láskou do dejín,
povedať zopár povzbudivých slov, pre druhých byť v slabosti oporou.
Tak vkroč už do Kristových stupají, Jeho neprehliadni v ľudskom hurhaji,
tú výzvu môžeš aj ty smelo zniesť a s krížom stúpať najsvätejšou z ciest.

Nechceme niesť tisíckrát jednou z ciest ten svoj kríž,
Pane, ty nás posilníš, silu do rúk navrátiš.

VERONIKA
Niet kvapky nádeje v prachu ciest, v prachu dní,
poprosiť márne je o súcit v paľbe krívd.

Peter zaprel, zaprel trikrát…
Nezaprela Veronika.
Peter zaprel, zaprel trikrát…
Nezaprela Veronika.

Dvoje rúk vystrú sa zotrieť pot krvavý,
kto tam bol, pozrie sa pohľadom boľavým.

Dav je slabý, iba vzlyká…
Šatku podá Veronika.
Kto ho zaprel, nech len vzlyká…
Nezaprela ho Veronika.

Vďaku si uchová, v šatke tvár ukryje,
vďaku aj bez slova, za streté kropaje.

Zrada pichá ako dýka…
Tvár mu utrie Veronika.
Kto ho zaprel, iba vzlyká…
Tvár mu utrie, šatku podá, nezaprela ho Veronika.

DRUHÝ PÁD
Ťažký kríž, nohy zlyhali,
padá na skaly druhýkrát.
Smutnú púť dostal do vena,
padá v kolená bez výhrad.

PLAČ ŽIEN
Tú cestu prašnú, ktorou kráča, rosia mu slzy vľúdnych žien.
Zaplače človek, ba aj vtáča, vteká mu slabosť do kolien.
Svoj údel zemský v ťažkom kríži aj pre nás dnešných musel niesť.
Keď k ženám smutným sa tam blíži, slovo-dve chce im ešte riecť.

(Ježiš)
Neplačte, neroňte slzy, ja plním údel, čo mi Otec dal,
lež synov svojich s kameňmi v hrudi ľutujte namiesto mňa.
Neplačte, pre mňa slzy nelejte, ja plním Otcov spásny plán,
pre tieto hrôzy s láskou ukryte svoje dcéry v tieni skál.

Dcéry jeruzalmské, neplačte nadomnou, lež plačte nad sebou!
Kvíľte a slzy roňte veľké pre svojich krutých potomkov...

TRETÍ PÁD
Slabý Ježiš znova padáš, vidím, že sily strácaš.
Varujem ťa, nemáš šancu zaplatiť tým, čo dávaš.
S tým si asi nepočítal, že všetci títo ťa zavrhnú.
Tak stoj, vráť sa, kým je čas!
Na zbytočnú smrť ťa poženú.

Sily miznú, opäť padá, ku Golgote sa blíži.
Váha hriechov každým krokom pribúda mu na kríži.
Skôr, než strhnú šaty a oceľ do rúk sa zaryje,
opäť padá na kolená do náručia Kalvárie.

Tak vstaň, Pane, zodvihni kríž, zavŕš osud človečí,
veď pred cieľom poddávať sa tvojmu menu nesvedčí.

NAHOTA
Kati,
kati kmášu šaty,
kati kmášu šaty krvavé,
Kristova krv opäť tečie z rán.
Človek,
človek vedie Boha,
človek vedie Boha k poprave
a otvára brány pekla dokorán.

Obrali ho o plášť, o šaty,
ostala len ľudská špina v dlani.
A sám za to ešte zaplatí,
všetko si vzali títo mocipáni.
Nevidia ľudia jeho veľké činy,
radšej ho dajú na smrť odsúdiť.
Na drevo kríža, do prachu a špiny,
musí za nich svoje telo položiť.

Kristus
svoju pravdu,
Kristus svoju pravdu dosvedčí,
skrátil sa mu ten pozemský čas.
Na drevo,
na drevo kríža,
na drevo kríža líha bez rečí,
vydáva telo katom napospas.

O všetko ho zberba olúpila,
ticho leží, už sa nebráni.
Aká veľká je táto Božia sila,
On tam dáva srdce na dlani...
Nevidia ľudia jeho veľké činy,
radšej ho dajú na smrť odsúdiť.
Na drevo kríža, do prachu a špiny,
musí za nich svoje telo položiť.

SMRŤ
(Ježiš)
Oheň mi páli pery, hrdlo, hruď,
Otče, so mnou buď, kráti sa mi dych.
Už sa tu končí moja zemská púť,
nechcem zabudnúť ani na hriešnych.
Matička moja, už ťa nevidím,
už nič necítim, ešte pri mne stoj;
tak ako Adam, ostal som tu sám,
tak povedz, kde ťa mám - Bože, Otče môj?
Eli, Eli, lema sabakthani?

Vrahovi sľúbil: "Budeš so mnou v raji."
Keď sa smrť blížila a dochádzal dych,
za bolesť, pot, urážky a sliny,
za naše viny Otca odprosil:
"Otče odpusť im, lebo nevedia, čo činia!"

Tu Božie dielo je dokonané,
čo mal Boh v pláne, to za sebou mám.
K tebe odchádzam, Otče, prijmi ma,
svojho ducha k tebe porúčam.
Je dokonané…

AGNUS DEI
Agnus Dei, qui tollis peccata mundi, miserere nobis.
Baránok Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.

ZMŔTVYCHVSTANIE
Otec - Syna nám dal,
aj za môj hriech pod krížom ťažkým na zem padal.
Len veľká láska mohla ho viesť,
keď pre nás znášal krutý trest.
Syna nám dal, trpel za nás,
na kríži vydýchlo celé jeho božstvo.
Na tretí deň on z hrobu vstal a ja sa pýtam:
Smrť, kde je tvoje víťazstvo?

Pán z hrobu vstáva, smrť prehrala boj.
Anjeli volajú sláva, Aleluja!