slovOžilo

Na počiatku bolo Slovo. A to Slovo ožilo. Ožilo v tanci...
Koláž z 15-ročnej tvorby ATaku inšpirovaná Svätým Písmom.


Tanečné divadlo ATak sa od svojho vzniku v roku 1998 neustále hýbe a atakuje publikum. 400 vystúpení naprieč Slovenskom, okolitými štátmi aj ďalekým zahraničím dokazuje, že sen jednej mladej učiteľky odovzdať študentom netradičnou formou Boha sa stal roztancovanou realitou. Z pôvodných gymnazistov sa stali otcovia a mamy. Dva konkurzy rozšírili pôvodne bratislavskú partiu nadšencov na súbor zo všetkých kútov Slovenska.

Za 15 rokov, ktoré ATak oslavuje aj týmto programom, sa na výslednom javiskovom „útoku“ podieľalo vyše sto talentov – autorov, tanečníkov, technikov, návrhárov, krajčírov, scénografov, fotografov, grafikov a dobrodincov. V centre pozornosti ATaku je vždy človek. Niekedy zasadený do vymyslených príbehov či rozprávok (Nechcené REQUIEM, Nič, s.tr.o.MY, smeti!, zloDEJ, XXL, Záh(r)ada, zimOsen, koNIEc), inokedy zakorenený do reálneho predobrazu z histórie (Golgota, Šero, Slnko za mrakmi, eX.o.dus., Pra(e)meň, (v)RAJ, OKO). A aj keď sa tanečná technika, výrazové prostriedky a poetika jednotlivých inscenácií menili a vyvíjali, prvotný cieľ ATaku ostal nezmenený – útočiť na tajné zákutia duše a vyniesť na svetlo pravdu o ľudských slabostiach. V roku 1999 - v prvej inscenácii s názvom Golgota - ožili výjavy krížovej cesty. Prítomnosť Krista na javisku akoby predznamenala posolstvo všetkých nasledujúcich hier. Hoci sa Boh vždy nespomína explicitne, Jeho nepochopiteľná láska k človeku je v pozadí každého námetu. Bez nej si nevieme vážiť slobodu ani život. Bez lásky žijeme v šere, na smetisku vlastných dejín, meníme sa na neplodné stromy, žijeme za múrom, v slzách, vysycháme, starneme a zamŕzame. Zachraňujúca láska môže mať podobu obetujúcej sa matky, slnka, anjelov či mladého klauna... Je to ale vždy láska a nákazlivá chuť žiť, ktorou chce ATak „útočiť“ aj naďalej.

Tanec sa v Biblii spomína mnohokrát. Dávid z celej sily tancuje pred Pánovou archou, Judita vedie oslavný tanec žien po porážke Asýrčanov. Symbolický ráz má tanec vo Veľpiesni, v Knihe žalmov sa nárek obracia na tanec. Tancuje sa na svadbe v Káne Galilejskej aj pri návrate márnotratného syna. Tanec nad zlatým teľaťom rozhnevá Mojžiša a tanec zvodnej Salome má dokonca príchuť krvi.

Tanečné divadlo ATak si do svojho nového programu s názvom slovOžilo tieto časti Písma, paradoxne, nevybralo. Choreografie pochádzajú z rôznych starších inscenácií a pôvodne nevznikali na námet biblických postáv či udalostí. Až po čase z nich začali akoby klíčiť a dodávať im úplne nové dimenzie.

Divadlo, ktoré nepoužíva hovorené slovo, prichádza v Roku viery a jubilea príchodu Cyrila a Metoda na naše územie s odvážnym projektom. Do tmy našich dní chce priniesť svetlo Božieho Slova veľmi špecifickým spôsobom. Na počiatku bolo Slovo. A to Slovo ožilo. Ožilo v tanci ...