Neviem, či ešte niekto verí v štastné konce.
Ja sa v jeden práve snažím uveriť…

V mysli sa mi vynárajú obrazy.
Bolestné.
Nelichotivé…
Ako som odmietol prijať lásku vlastnej ženy,
ako som odmietol dať lásku svojim dcéram…

A potom všetko zmizlo...
Žena.
Dcéry.
I láska...

Niečo ma však hnalo za nimi.
A našiel som… ich životy - tak ako svoju dušu - rozdelené múrom.
Na jednej strane - fanatické výkriky: "Za lásku musíš bojovať!"
Na druhej - ľahostajné mávnutie rukou: "Miluješ tak či tak - prinajmenšom seba."
Tie dve sú však jedna duša… jedno telo…

Dnes prosím o silu, aby som im dal možnosť pochopiť,
že ich podobnosť je... ZÁH(R)ADA...
Hlbšia a tajomnejšia ako moja ľútosť…
Krajšia a rozľahlejšia ako ich srdcia...

Bože, daj nám silu uveriť.



Námet: Pavol Danko & ATak
Dramaturgia: Zdenka Pašuthová
Choreografia a réžia: ATak
Hudba: A R Rahman, Gustavo Santaolalla, John Harrison, Marco Beltrami, Zbigniew Preisner, Stefano Barone a. i.
Mix zvuku: Martin Noris
Scénografia: Pavol Danko
Realizácia: Pavol Danko, Štefan Paulik
Kostýmy: Mária Páleníková
Realizácia: Mária Páleníková, Kristína Domonkošová Tibenská, Irena Synáková, Martina Košťálová, Michal Uherek a i.
Zvuk a svetlá: Matej Griač, Juraj Marek, Peter Ferenc
Dizajn: Juraj Čisárik, Peter Blaho

Sponzori a partneri:
IN VIVO - Gabika Kosečková
Saleziáni Don Bosca - Mamateyova ul.
ZŠ Svätej Rodiny - Gercenova ul.
TV LUX

15. premiéra Tanečného divadla ATak v dvanástej sezóne:
13. a 14. marca 2010, DK Zrkadlový Háj, Bratislava

Účinkujú:
Ľahostajní
Michal Uherek / Marek Pleva
Eva Volajová /Jana Antalová
Fanatici
Veronika Jurgovská / Lucia Števková
Katarína Režnáková / Katarína Synková
Dcéry
Lucia Števková / Zuzana Valentínová
Mária Fábryová / Eva Volajová
Otec
Pavol Danko


Tanečné divadlo ATak už od roku 1999 prináša divákom vo svojich inscenáciách témy, ktoré jeho tvorcovia cítia ako aktuálne a nástojčivé. Dramaturgia sa pohybuje v zdanlivo širokej škále: od biblických príbehov (Golgota, eXodus) cez témy filozofické (Šero, Nič) až po príbehy konkrétnych ľudských osudov. Tvorcovia hovoria čoraz viac o problematike ľudského povolania, životnej cesty. Či už ide o ľudí, zasvätených Bohu (Slnko za mrakmi, OKO), alebo ľudí, ktorí žijú "bežným" životom (Nechcené Requiem, s. (t)r.o.MY, Smeti, Pra(e)meň, vRraj, zloDEJ, XXL). Všetky však majú jedno spoločné. Chcú sa dotýkať duše - tvorcov i divákov. Ten dotyk niekedy pohladí, niekedy zabolí, niekedy vzbudí úsmev, inokedy pohoršenie. A tak to má byť.

V novej inscenácii s názvom Záh(r)ada sa divadelný súbor vracia k téme, s ktorou sa autor námetu Pavol Danko stretáva denno-denne. V rámci svojho povolania učiteľa prichádza do konfrontácie s príbehmi svojich žiakov. Často v nich ide o rodinu, respektíve jej rozpad, o bolesť z odcudzenia, o stratu viery v obnovenie a naplnenie vzájomných vzťahov, o stratu viery v reálny "happy-end", a o smútok, ktorý rozdeľuje - ako múr.

Po inscenácii OKO je Záh(r)ada druhou premiérou "nového" ATak-u. Súboru, v ktorom nadobudli prevahu noví členovia nad "starou" zakladateľskou generáciou. Pavol Danko ako najstarší tanečník a dlhoročný režisér, priam symbolicky vystupuje v úlohe otca.

Ďakujeme, že ste sa stali súčasťou tohto príbehu.

Zdenka Pašuthová