Rozhovor s vedcom, ktorý rozlúštil tajnú šifru

Vzácne rukopisné poznámky, ktoré sa prednedávnom objavili v starom exemplári Svätého písma vyvolali vlnu záujmu. Údajne však boli šifrované. Ako sa Vám ich podarilo vylúštiť?
Domnelé šifry (Ž 19,6 - 7; Zach 14, 6; Sir 27, 12; a. i., pozn. red.) označovali konkrétne verše z Písma. Všetky do jedného hovorili o spánku a zime alebo naopak - o slnku a teple.

A čo ten záhadný priestorový obrazec a často opakujúci sa symbol slnka?
Ide o geometrické znázornenie kryštalickej mriežky ľadu. Opäť - motív zimy, zamrznutia. Pevná mriežka, z ktorej sa nedá uniknúť, vo fyzikálnom i duchovnom zmysle. Vtedy pomôže slnko.

Chcete tým naznačiť, že veríte v platnosť prírodných zákonov v duchovnom živote? V "skupenstvá" duchovného života?
Ľudská duša skutočne existuje v rôznych stavoch, ktoré by sa dali prirovnať k "skupenstvám". Jej najprirodzenejším stavom je, keď sa podobá na slnko. Vyžaruje teplo a svetlo, ktoré dávajú život. Niekedy sa však stane, že ľudská duša pre duchovnú únavu či lenivosť zaspáva, prestáva vyžarovať a tam sa dostáva k nebezpečnej hranici.

Aké nebezpečenstvo máte na mysli? Spánok je predsa prirodzený.
Áno. Niekoľko hodín denne. To nebezpečenstvo by som nazval zimosen. Je to "skupenstvo", v ktorom duša dobrovoľne a vedome prestane využívať svoj prirodzený zdroj tepla a svetla. Ako príklad uvediem človeka, ktorý sa namiesto denných hrejivých lúčov slnka prácne zohrieva v chladnej noci pri ohnisku. Samo o sebe to nie je zlé. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že ráno - práve keď vyjde slnko - sa takýto človek nebude vládať a ani chcieť zobudiť. Bude skrehnutý a unavený, pretože zo seba vydal priveľa energie. Postupne stratí vieru, že vôbec existuje zdroj tepla a svetla, ktorý by ho zohrial. Preto si svoj zdroj tepla bude úzkostlivo strážiť a ochraňovať.

Je ľudská duša schopná zachovať si svoje pôvodné a prirodzené vlastnosti v tomto stave?
To je zložitá otázka - áno aj nie. Ľudská duša spolu so svojím prirodzeným zdrojom svetla a tepla stráca svoj prirodzený spôsob života. Z duše ostane len akýsi deformovaný tieň. Hoci jej všetko zostane, nič nedokáže správne využívať. Tak vzniká pocit nedostatku, ktorý sa človek prirodzene snaží kompenzovať.

Ako napríklad?
Napríklad samoúčelnou originalitou. Predstavte si ľudskú dušu ako človeka, ktorý má všetky potrebné kusy odevu, ale nevie ich použiť: nohavice si dá na ruky a rukavice na nohy. Alebo inú dušu, ktorá sa snaží zachrániť hromadením. Je ako človek, ktorý si pre istotu oblečie dve saká či viacero nohavíc. Nepostrehne, že si do nich nemá čo dať. Alebo dušu, ktorá má pocit, že sa musí ukotviť, a tak sa zväzuje či priväzuje k rôznym životným štýlom. Iná duša zas vystavuje na obdiv svoje utrpenie. Je ako človek s barlami, ktorý ich v skutočnosti nepoužíva na pomoc sebe, ale na útok proti ostatným. Má pocit nedostatočnej integrity. Je ako puzzle, ktoré sa snaží poskladať samo seba.

Ktorú z týchto deformácií pokladáte Vy osobne za najtragickejšiu?
Nazvime ju, povedzme, strašiak. Je to duša pôvodne a prirodzene obdarená veľkou citlivosťou a vnímavosťou, ktorú zraní okolie. Začne sa báť a jej pôvodné vyžarovanie sa obmedzí len na pokusy oň. Žiaľ, často na nesprávnom mieste, v nesprávnom čase, medzi nesprávnymi ľuďmi. Tento vzácny typ duše často končí v stave zimosna nie vlastným, ale cudzím pričinením. Je ako ustráchaný strašiak - pre seba tragicky škaredý a hlúpy, pre iných trochu odpudzujúci, ale viac-menej smiešny.

Znie to bezútešne. Existuje vôbec nejaká cesta ako sa ľudská duša môže dostať zo stavu, ktorý ste nazvali zimosen?
Áno. A sú dokonca dve. Prvá z nich vedie do ľadového kráľovstva zimy - do dokonalej mriežky. Asi najlepšie ju vystihujú slová Hamleta: "Umrieť, spať, nič viac a namýšľať si, že tým spánkom sa končí sveta bôľ a stovky hrôz."

Až ma zamrazilo. A druhá?
Druhá vedie k obnoveniu spojenia so slnkom - s prirodzeným zdrojom tepla, svetla a v konečnom dôsledku života.

Znie to jednoducho. Prečo ľudia neuprednostňujú túto cestu?
Lebo tento zdroj je od nás nezávislý. Nedokážeme ho vyrobiť, nevieme ho ovplyvniť a nemôžeme si ho privlastniť. Môžeme ho len prijať. A to vyžaduje pokoru.

Zdá sa, že stav zimosna je nám bližší...
Áno. Zimosen hrozí každému. Pretože v ňom ukazujeme, čo vieme a čo dokážeme vlastnými silami - bez pomoci. Háčik je v tom, že pomoc je vždy blízko a je potrebná, my ju však často odmietame.

Ako teda hodnotíte význam svojho objavu - rozlúštenie symbolov a alfanumerických poznámok na okraji starého Svätého písma?
Ľudia zvyčajne píšu a robia si poznámky do učebníc. Aj alfanumerické, ako ste správne poznamenali. Z nich sa dá - aj spätne - prečítať ich cesta k poznaniu. Je dobré, že toto poznanie nemusíme získavať takpovediac nanovo, vlastnými bolestnými skúsenosťami. A ak sme ho už získali - môže nám pomôcť objaviť a pomenovať niektoré veci v našom osobnom živote. Dokonca ešte viac - usmerniť naše konanie tak, aby sme si vybrali cestu v súlade s naším najlepším vedomím a svedomím.

K tomuto krásnemu posolstvu už azda netreba nič dodávať. Ďakujem Vám za rozhovor.

Rozlúštenie alfanumerických šifier
Ž 19,6 - 7
Tam hore vybudoval stan pre slnko
a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty
a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi.
Na jednom kraji neba sa vynára
a uberá sa k druhému;
pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.

Zach 14, 6
V ten deň nebude svetlo, ale zima a ľad.

Sir 27, 12
Svätý človek vytrvá v múdrosti ako slnko, kým pochabý sa mení ako mesiac.

Mk 14, 37 - 41
Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: "Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé." Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať. Keď prišiel tretí raz, povedal im: "Ešte spíte a odpočívate? Dosť už ..."

Jn 18, 25 - 27
Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. I pýtali sa ho: "Nie si aj ty z jeho učeníkov?" On zaprel: "Nie som." Jeden z veľkňazových sluhov (...) vravel: "A nevidel som ťa s ním v záhrade?!" Peter znova zaprel - a vtom zaspieval kohút.

Lk 22, 61 - 62
Vtedy sa Pán obrátil na Petra a Peter sa rozpamätal na slovo, ako mu povedal: "Skôr, ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." Vyšiel von a horko sa rozplakal.

Ef 4, 26
Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom.